Brnčalka

Štvrtok na obed vyrážame s Marošom na Brnčalku pri slabom snežení. Zvyšok partie - Labuť, Vilis, Doly a Katka sa majú dostaviť na chatu až večer. Výšlap s ťažkými báglami sa mi zdal nekonečný, ale po asi dvoch hodinkách sme konečne na chatke v teplúčku. Marošov super nápad "Podme pre ostatných dole na skútri" ma stál omrznutý celý ksicht a mega strnuté nohy pri jazde späť. Ale tak nie každý deň sa naskytne taká možnosť zajazdiť si na skútry po Tatrách :DDDDD. Večer sme dlho vyberali cestu. Nakoniec sme sa rozhodli, že pôjdeme liezť dve dvojky za sebou Zlatú nitku za V.

Ráno o 6.00 rozcvička v podobe vynášania z pivnice starého 200 KG kotla na drevo a ide sa liezť. Nástup pod stenu bol rýchlejší ako sme si mysleli - 50 minút, avšak to, že sme išli dve dvojky za sebou nás strašne spomalilo už hned na nástupe. Podmienky v ceste boli dosť zlé, veľa čistenia od nového snehu, trávy nedržali, lokre vypadávali jeden za druhým.... Všetko nás to stálo drahocenný čas. Poslednú dĺžku za V sme sa preto rozhodli obísť cez Spiacu krásku. Záverečnú dĺžku v ceste sme už liezli za iskrenia zbraní a preblikovania čeloviek. Ešte rýchle dva zlaňáky na strmé snehové pole, trocha strachu pri jeho traverze do Flašky a už sme sedeli na chate pri pive riadne rozbití.

Sobotu sa nikomu nechcelo vstávať skoro ráno a tak sme sa z chaty vymotali až okolo 10.00. Rozmýšlali sme nad Polským kútom za 4, A0, volne 4+ ale nakoniec nás od toho odhovoril Vilo Jakubec a tak sme naliezli radšej do Starej cesty za V. Tento krát som išiel ja s Labuťom prvý a Doly s Vilom za nami. Prvá dlžka nás prekvapila super držiacimi trávami. Uplne niečo iné ako na Ušatej stráži. Druhá dlžka tiež pohoda, krátky traverzík po trávach. Tretia dlžka bola už za V, a vyšla na Labuťa. Traverz po trávnatej polici za lišty ho trocha vytrápil ale zabojoval a v pohode doliezol na štand. Vilo s Doly to radšej otočili, aby nedošlo k nepríjemnostiam keby Doly náhodou vypadla v traverze. 4.dlžka bol asi 50m traverz po snehovej polici, viac menej choďák. Ešte 3 zaujímavé dlžky za IV+, III a IV v ktorých sme viac liezli rukami ako zbraňami a už sme stáli na Nemeckom Rebríku. Odtiaľ celkom pohodový zostup dole pod stenu. Super cesta, doporučujem.

Tretí den sme chceli z Labuťom vyliezť už spomínaný Poľský kút a Vilo s Doly sa vydali na Ušatú Stráž do Zulawského za V. My dvaja sme vyrazili trocha neskôr, Vilo a Doly mali už jednu dĺžku za sebou, ked sme len nastupovali. Prvú dĺžku pod kút vyliezol Labuť po dobrých trávach. Druhá dĺžka bola už v skalnom kúte, sem tam trčala dáka tráva. Do polky pohoda až po miesto za 4, A0. Tu sa kútik trocha pristrmil. Cvakol som skobu založil mikráč a ide sa nato. Sem zbraň, sem noha, rýchli výskok nohou nad previs a som v dobrom. Rýchlo som zaťal trávu nad sebou jednou zbraňou ked som si všimol že sku.....ý špagát ktorým som mal priviazanú zbraň mám zachlpený pod mačkou. Tak som sa rozhodol, že to zhybnem obidvoma rukami na jednej zbrani v tráve a vymotám si ho odtiaľ. Ako náhle som sa dotkol druhou rukou zbrane tá z trávičky hned vyletela a ja som sa hompálal o dva metre nižšie v skobke lebo mikráč vyletel. A už sa len ozývala kopa nadáviek na roztrhané gate, zle držiace trávy, snehy a zimu. Vila a Doly sme už videli na vrchole a kedže sme mali ísť v ten deň domov, tak sme to s Labuťom zabalili a zdrhli odtiaľ, lebo pri takomto tempe by nám to trvalo do neskorého večera. Na dva zlaňáky sme boli dole. Doly s Vilom prišli na chatu 10 minút po nás.

Nato že to boli moje prvé natiahnuté cesty v Tatrách tak spokojnosť nadovšetko aj keď sme vlastne nič nevyliezli a aj to málo čo hej, sme vlastne okašlali ako to len šlo. :DDDDDDDDDD. Tak hádam nabudúce  to už bude lepšie a hlavne bez nakladania :DDDD 

Toď vše.