Severný kuloár "Direct" na Dru,M8, WI6, 800m, Onsight

Celé okolie steny Petit Dru pôsobí v zime omnoho prívetivejšie. Mesačná krajina ktorá sa tu rozkladá od pádu polovice steny je ukrytá pod nádielkou snehu. Ľadovo – firnové žliabky stekajúce na nástup dávajú jasne najavo aké podmienky dnes panujú v stene. Na tento pohľad sme si však v Argentiere museli počkať kvôli silnému vetru (120 km/h) 1,5 dňa pretože zatvorili lanovku na Grand Montets.

Cesta Severný kuloár na Dru “Direkt“ sa za tých pár rokov svojej existencie stala už legendou. Živo si pamätám fotku z prvého voľného prelezu Grmovšeka a Lukiča na ktorej jeden z borcov preliezal previsnutý ľad v závere najťažšej dĺžky klasifikácie M8  a ľad dokonca WI6+. Vtedy som nemal ani páru čo je to zavŕtať skrutku alebo zaťať zbraň do ľadu, ale obrázok sa mi totálne vryl do pamäti a s ním aj nádej, že raz sa mi možno dačo takéhoto podarí vyliezť.

Po dosť zlých skúsenostiach v ceste Allain Leininger musím skonštatovať, že ľudia zabúdajú na niektoré veci strašne rýchlo. Je tomu niečo vyše roka čo sa tu rovnakej zostave odohrala čistá lotéria ktorá pre nás skončila jackpotom.  Len veľmi tesne sa nám podarilo vyhrať  holé kejháky. Vtedy som sa zaprisahával že Petit Dru nikdy viac a zrazu sme v bivaku, na nástupe, plný očakávania a odhodlania vyliezť niečo, načo s najväčšou pravdepodobnosťou asi nemáme. Po tejto stránke  sa začínam radiť medzi večných optimistov.

O 3.00 ráno už vyťukávame prvé metre v úvodnej časti kuloáru. Všetko ide ako po masle. Lezieme rýchlo, súčasne len to svitanie nie a nie prísť. Na začiatku Direktu je stále tma a previsnuté komíny vôbec nevyzerajú prívetivo. Po krátkom zvažovaní  sa vydávam natiahnuť prvú dĺžku za asi M7  za svetla  čelovky. Dákym zázrakom tie špárky držia a ľad je vždy tam kde má. Vyliezam a Maroš to už prebieha za svetla. Nasleduje krátka spojovacia dĺžka a hneď za ňou asi najťažšia skalná dĺžka v Direkte. Tá zostává na Marošovi, širočiny, komíny,  glazúrky, previs, s tým všetkým si treba nasledujúcich 50m poradiť. S batohom to dalo riadne zabrať. Posledná ťažká dlžka v Direkte je totálna rarita ktorá sa hocikde nevidí. Široký komín ktorý ústí do previsnutého ľadu len tak nalepeného na hladkej skale. Po krátkej debate kto sa do toho pustí a pokazí OS prelez nastupujem ja, aj keď  by úvodný komín Marošovi sedel asi viac. Po hodine škrabotania, nadávania a sekania to nakoniec úspešne dobojovávam na štand. Maroš necháva batoh na štande a dĺžku rýchlo prelieza.  Ostáva nám už len doliezť 6 dĺžok v kuloáre ktoré boli vyfúkané na mega tvrdý ľad. O 17.00 sme hore a kocháme sa výhľadom na známe vrcholy Blanc, Jorassy, Ihly, Midi.... Večer sa nezadržateľne blížia a tak začíname rýchlo zlaňovať. 16 zlanákov za 2,5 hodiny nás vytŕha z pazúrov Druka a dnešný deň úplne vymazáva zlé spomienky z cesty Allain Leininger. V bivačíku ešte dlho do noci varíme a zaliezame do spacákov. Ráno pobaliť veci a 2 hodiny šlapania na Grande Montets kde nás opálených, ošľahaných vetrom a dotrhaných z komínov  lanovka vracia späť do civilizácie.

Na záver musím poďakovať Bačov a Lenke z Brna že na nás počkali a vzali so sebou. Tý mali na Grand Pilieri d´Angle rovnako silné zážitky, ale o tom sa už dočítate asi inde...