Supervisor, WI6

Moje skúsenosti s lezením ľadov boli doteraz viac ako chabé. Ak dobre rátam tak v Tatrách to je Veverkáč TR, dva ľady tak okolo 3 v Svišťovke a 9 ľadov v Raji na pretekoch ktoré sme prevažne solovali alebo liezli TR. Dokopy zavŕtaných max 7 - 8 šrobov posledný v zime  dva roky dozadu. A zrazu stojíme na parkovisku v Badgasteine, mekke ľadovcového lezenia s cieľom vyliezť prvý 6-kový ľad v Európe Supervisor, 220 m. Celý čas som sa len ticho spoliehal na Gaba, že keby čosi tak to natiahne kludne celé, ale nakoniec nebolo treba a ľad sme vyliezli pekne nastriedačku.

Večer na parkovisku bolo dobrých -8 a tak sme rýchle postavili Gabov troj miestny stan do ktorého sme sa natlačili bez protestov všetci štyria. Pár krát sa každý zobudil na zimu alebo chrápanie, inak sa noc zaobišla u každého bez vážnejšej ujmy na zdraví. Ráno klasika: zima – varenie, zima – balenie stanu, zima a konečne šlapanie, pri ktorom sme sa dokonale zahriali. Prvý pohľad na slávnu Eisarenu vyráža dych. Tri ľadové monštrá Mordor, Rodeo a náš cieľ Supervisor  sú skutočný zázrak prírody. Na nástupe fightovačka o prvenstvo pod ľadom s pár Rakušanmi, ktorú Gabo vyhráva. Aj tak nám to nakoniec bolo prd platné, pretože trojica Rakušanov nalieza skoro zarovno s nami taktiež do Supervisora. Križujú naše laná vrtajú kade tade. No neuveriteľný arogantný retardi, keby tam niekto spadol, tak minimálne traja ľudia dosekaný. Maroš s Katkou ich majú po prvej dĺžke už dosť a tak odbáčajú do Mordoru. Druhú dlžku skoro asi 55m naťahujem ja. Vrtam svoj asi 8. šrób v živote a bez väčšieho rešpektu valím hore. Ten sa však postupom času zväčšoval ako sa približovala prvá kolmo previsnutá časť. Začínam zisťovať ako ma asi vypadať 6-kový ľad pretože som ešte neliezol ani 5kový. Zavŕtať v takto strmom ľade je pre mňa peklo a tak dúfajúc, že jedna ťažko zavŕtana skrutka v strede bariery dačo podrží to preliezam až do menej kolmej časti kde sa mi podarilo vysekať starý zlaňák z ľadu. Ešte doliezam asi 8 m na policu kde konečne štandujem. Gabo trocha nadáva že ho bolí noha ale bez väčších problémov dolieza za mnou. Medzitým sa môj štand zmenil na sprchový kút, a zovšadiaľ začala valiť voda. Zprava nás obiehajú Rakušania a štandujú rovno nad nami. Gabo sa ich snaží všemožne obehnúť ale je to beznádejné, nechcú nas pustiť ani za pána dopredu a tak Gabo ostáva stáť asi pol hodinu na polici kúsok nado mnou kde pre istotu aj zavŕta. Na mňa už začína prichádzať mierne podchladenie ale vyhnúť sa na štande ľadovej sprche pri asi -2 stupňoch je nemožné. Gabo prežíva dačo podobné rovno nado mnou. Rakušania konečne odliezli a my pokračujeme. Gabo naťahuje napohodu zvyšok 6-kového ľadu v Supervisore a štanduje už pod poslednou 5-kovou dĺžkou. Konečne sa začínam pohybovať, odšrobovať zmrznuté karabíny je totálny boj. Na slučkách mi visia 10 – 15 cm cencúle. Po prvých 10 metroch sa konečne prestávam triasť od zimi a čo najrýchlejšie doliezam za Gabom ktorý je tiež riadne premáčaný. Poslednú dĺžku ťahám znova ja. Vo výleze lietali taniere ako sviňa ale dáko som to už doklepal navrchol. Doberám Gaba na totálne zmrznutých lanách ktoré idú cez reverzo len keď ich ťahám dvoma rukami. Katka s Marošom prežívajú dačo podobné vedľa v Mordore akurát, že im stále chýba doliezť ešte jednu celú dĺžku. Zlaňák na našich lanách je nemožný a tak volíme zostup pešo pri ktorom sme sa aspoň fajnovo zahriali. Gabo na nástupe zisťuje, že má totálne fialový necht na palci a zostup na parkovisko sa pre neho mení na snehovú mučiareň. Ešte chvíľka strachu ako Katka s Marošom zostúpia potme bez čeloviek, ale nakoniec sa ozývajú že sú OK.

Pri aute rýchlo dávame čaj a hneď nato tlačíme doseba všetko čo príde pod ruku. Všetky veci máme mokré a tak sme všetci pevne rozhodnutý vymeniť luxusný stan za dáky miestny privátik. Po dvoch hodinách hľadania sme však zistili, že nájsť dáke rozumné ubytovanie večer o 10.  v Badgasteine je úplne nemožné a tak nám  nakoniec neostávalo nič iné ako sa zložiť opäť v stane na parkovisku. Našťastie večer nebola až taká kosa a druhý deň sa nám už podarilo zohnať ubytovanie v malom domčeku u jednej rakúskej tety, kde sme dve izby premenili na sušiarne vecí. Tá asi zopárkrát oľutovala že nás tam ubytovala :)))))  

V nedeľu sme sa už len dorazili na blízkych skalkách s ľadíkmi rovno v meste. Ja som vyliezol 4 ľady WI3, 4, 4+ a konečne aj WI5 aby som to už mal kompletné. Gabo vyliezol dáku miestnu pecku v strope za M10, a spolu s Marošom dáku M9. Katka si dala tiež dva ľadíky a zdrhali sme domov. To nekonečné cestovanie ma raz istotne zabije.