Kežmarák a Žltka

Stredu sme sa vybrali s Marošom poliezť dačo na Kežmarák. Ja som mal v pláne skúsiť Čertovu svadbu 9-, a Maroš ešte neliezol In memoriam Čondl - Rose za 7, tak sme sa to rozhodli spojiť do jedného prelezu. Po platne pod Čertovou svadbou to išlo celkom rýchlo a ľahko, no na štande pod kľúčovou dĺžkou ma smiech rýchlo prešiel, z previšteku vytekala voda. Kopa nadávok na Tatry a naliezol som do toho. Samozrejme hneď v prvom ťažkom fleku začalo hákovanie lebo to bolo všetko nakašu mokré. S problémami som cvakol druhý nit. Odtiaľ už bola cesta celkom leziteľná, skúsil som boulder, celkom mi išiel, ale druhý pokus som kvôli mokrote ani nedával. Maroš si potom doliezol Čondl - Rose a utekali sme dole do Smokovca.

                                  Maroš v kľúčovej dĺžke cesty In memoriam Čondl-Rose

                                  Odliezam do mokroty vytekajúcej z pod previsu po dlhých dažďoch

                                                 Už v lahšej časti Čertovje svadby

                              Ešte trocha odlez k poslednému nitu a mohol som to smelo vycvakať       

Druhý deň: Žltá stena - Nástup v strašnom teple nám dal riadne zabrať. Naliezli sme do cesty Pilier za 8-, avšak v druhej dĺžke som sa dakde strašne zapráskal a vyliezol som voľne dáku starú hákovačku. Maroš to ledva doliezol na štand a obaja sme nemali moc chuť pokračovať ďalej, tak sme to zlanili.

Aby sme aspoň dačo vyliezli tak ideme cestu Špárkou za 5+. Dve strašné dĺžky v masaker omachnenej skale podľa mňa by skôr sedelo 7-. Do konca cesty som si nebol istý či pod tým všetkým machom bola ozaj schovaná dáka skala alebo nie :DDDDDDDDD

                                          Trápenie sa v machoch na Žltke v ceste Pilier

                      Aby toho nebolo málo tak to začalo byť ešte miestami riadne pozatekané

      Asi posledné metre v ceste, odtiaľto som sa už mega zapráskal cez bludné skoby v dákej hákovačke

                                           Cesta Špárkou sa dá len ťažko opísať.........

                                                 Ale z fotiek je toho vidieť dosť si myslím :DDDDDDDDDDD

Tretí deň: Zase Kežmarák ale tento krát s Katkou. Ledva som sa dovliekol zo Smokovca pod nástup cesty Krišákove platne za 6-. Po rampu sme liezli súčasne od rampy na striedačku. Na konci cesty sme potom natraverzovali do Čertovej svadby a zlanili sme až na rampu odkiaľ začínajú vlastne tie dve dĺžky cesty. Kľúčová dĺžka pustila asi na štvrtý pokus, tretí deň lezenia a nástupov už bol riadne citiť. Ešte pri zostupe zastávka na Skalnatom plese, kde sme Labuťovi s Lajošom zjedli večeru a frčím konečne domov trocha sa vydýchať.