Grand Capucin

Konečne sa ide do poriadnych hôr, to teplo u nás sa už nedalo vydržať. V Courmayeri sme hneď zisťovali počasie. Pre Helbroner nič moc - aktuálna teplota -5 a vietor, ale počasie na ďalších 5 dní ma byť super, tak sa ide hore na Torino ľahší o 33E. Nekonečné schody z lanovky na chatu nám dali hneď poznať, že toto nie je pohodička ako na Ihlách. Na ľadovci bola riadna hmla a vietor iba sem tam sa naskytol pohľad na Capuciny, inak neviem ako by sme tam trafili. Po dvoch hodinách stojíme pod stenami, zo stanu vylezie vysmiaty Poliak a hneď mi podáva veľkú lopatu. Trocha sa spolu bavíme čo, ako, že dnes skúšali Voie Petit (8b), pozerám na neho, že či mu to nešibe v takej zime..... Fúka riadne silný vetrisko, teplota na pocit tak  -10 stupňov. Kopeme rýchle malý záhrab pre náš stan a riadne ho zakotvujeme aby nám tam do rána dačo z neho ostalo. V stane úplná bomba, o 10 stupňov teplejšie, rýchlo do neho zaliezame a tešíme sa z neho viac ako z 5hviezdičkového hotela. Do rána prestalo fúkať a úplne sa vyjasnilo. Ide sa liezť.

                              Evka na chate Torino v pozadí Mont Blanc s Grand pilierom D´Angle

                             Pochod pod Capuciny nám nezvyknutým na výšku dal riadne zabrať                 

Vyberáme si najľahšiu cestu čo tu je: Švajčiarska cesta za 6b+. Trocha sa toho bojím, lebo som to našiel aj za 7b, tak neviem čo máme od toho očakávať. Nástup trocha strmím snehovým žľabom a už lezieme v parádnej žule rôznymi kútmi a špárami. Rýchlo to odsýpa. Sem tam spadne dáky kus ľadu, inak je to pohoda. Za pár hodín sme pod kľúčovou dĺžkou, nasucho pregĺgam, tečie z tadiaľ malý potok. Prvý pokus, drtím strašné lišty na žiadnych nohách, „toto že je 6b+“, zrazu strieľa noha a už sa hojdám v skobe. Nasleduje ťažké nacvičovanie. Mokrý dolez vyzerá už ľahko tak to ani nejdem pozerať a Evka ma spúšťa dole. Druhým pokusom preliezam boulder na hranici pádu a doliezam do mokrých špár kde bolo treba spraviť ešte jeden ťažký boulder. Úplne bez šance, nohy nakašu mokré, v lezečkách mi čvachtala voda. Dohákoval som to na štand, pozerám do ďalšej dĺžky ktorá by sa dala liezť jedine v neopréne. Ešte by sa to dalo doliezť O sole mio ako to chodia všetci, ale akurát odtiaľ zlaňovala dvojka a hovoria, že to tiež neprebili lebo to je mokré. Tak sklamaní zlaňujeme aj my.

                                           Parádna špára za 6a vo Švajčiarskej ceste

                      Tak sa mi zdá, že som sa tam bál, je tam toho riadne nacvakaného :DDDDDDDD      

                         Evka bojuje v parádnom kúte, zhora z tých previsov nás stále bombardoval ľad

                                              Grand pilier D´Angel v celej svojej nádhere

                                       Kvôli tejto fotke si tu liezla čooooooooooo :DDDDDDDDDDDD

                          Bojujem v najťažšom mieste vo Švajčiarskej ceste (vraj 6b+) podľa mňa 7a

Druhý deň ideme že "vyliezť na istotu":  200m cesta Bonne Etique za 7a na Trident de Tacul by mala byť pohoda, pozerám nákres kde je písané že treba camaloty 1 až 2 do kľúčovej dĺžky, pre istotu berieme aj trojku. Prvé 3dlžky boli úplne parádne špárové lezenie do 6b+. Na štande pod kľúčovou dĺžkou neveriacky pozerám nad seba do 35m vyfrézovanej špáry na sokola na minimálne štvorku camalot ktorý ostal dole na parkovisku. Jediné čo ma napadá : "Tak toto isto nedám, to môžem hodiť aj lano do doliny". S kopou nadávok to zlaňujeme. Druhý pytel za dva dni, prestávalo sa mi to páčiť.

                                     Evka v prvej dĺžke za 6b v ceste Bonne Etique 

                         Boj v malom strope vyhrala!!!! Som sa napočúval "Zlatý Adršpach" :DDDDDDDDD

                                                           Každodené topenie snehu

                                              Cítit ích až sem :DDDDDDDDDDDDDD                                     

Do večera sme už len vylihovali v stane a rozmýšľali čo vylezieme teraz už na 100%.

Bonatiho liezol jeden Čech, ten je vraj zatečený, Echo je dosť ťažké a je tam širočina, jediné čo ostáva je Vojages selon Gulliver 7a+, A0, ide sa do toho.

Ráno už o 5.30 ideme na nástup aby nás nič nezaskočilo. Cestu leziem odspodu nie z police ako má začínať, 3dl navyše nás nemôžu zabiť.

Lezenie je super, špáry, strašné rajbasy z 10m odlezmi z ktorých sa nedá vrátiť no úplná bomba. Kľúčová dĺžka za 7a+ púšťa OS celkom rýchlo a hlavne ľahko. Paráda tu kedysi aj Dino vyhučal, to už musíme doliezť neviem čo by nám v tom mohlo zabrániť. Zrazu pri druhom kyvadle asi 6dl. pred koncom začne poletovať dačo bieleho, pozerám či dakto hore nemádžuje, ale vidím len veľký tmavý mrak valiaci sa spoza steny. Kým doliezla Evka na štand bolo vidno na 5m a začala riadna snehová chumelica. To hádam nie..... Najradšej by som bol počkal, ale nemali sme moc na výber. Zlaňujeme.

O 150m nižšie prestalo snežiť a začalo pršať. 2h zlaňovania v totálnych sračkách nás teda riadne vyčerpali. Komplet premočené veci len nechávame pohodené pred stanom a zaliezame s drkotajúcimi zubami do teplých spacáčikov. A tak som prvý krát zmokol v horách po 3 rokoch lezenia, nič príjemné popravde. Dúfam že sa to dalšie 3 roky nebude opakovať :DDDDD Ráno je opäť krásne, všetko nám zmrzlo pred stanom.

Rozmýšľame čo spraviť - ideme dole alebo ešte dáme jeden pokus v dákej ceste. Vyhráva lezenie.

Do 12.00 sušíme všetky veci, najhoršie sú natom lezečky a laná.

                        Tu sme sa tuším 10m zapráskali do inej cesty bolo sa treba vrátiť späť

                                 Hladanie nástupu na polici do cesty Vojages selon Gulliver       

                                                       Aj takéto sú 6b na Capucina     

                            Kľúčová dlžka v ceste Vojages selon Guliver za 7a+ a moje krkolomné zakladanie

                                            V pozadí už vidno čo sa na nás zdiaľky hrnulo

                                                  Trocha priblblý výraz :DDDDDDDD    

      Neodmyslitelné topenie, verili sme tomu že "čistého" snehu, ale mesiac už prešiel tak snáď..... :DDDDDDD      

                                           A takto dáko sme sušili veci po snehu a daždi

Silné slnko na ľadovci spravilo svoje a o 13.00 naliezame do cesty Petit Capoussin 6b+ na Roi du Siam. Už parádne rozlezený v špárach a rajbasoch sme za 4h na vrchole. Konečneeeeeeee!!!!!!!! Aspoň jedna cesta. Pohodový zlaňák dole a hneď je v campe lepšia nálada, škoda len že druhý deň sa malo pokaziť počasie.

Ráno začíname rýchlo s balením vecí lebo nad Blancom sa začínali zhromažďovať nepríjemné tmavé mraky z ktorých sem tam zafúkalo sneh až k nám. Za hodinku sme na Torine a ide sa konečne do civilizácie. Dávame si pivo, pizzu a zisťujeme že tu dole netreba dýchať :DDDDDDD.

                                       Zaujímavé 6a+ v ceste Petit Capoussin

                                                 Evka v asi najlepšej dĺžke cesty

                    Istotne jedna z najkrajších stien aké poznám, nabudúce ju už istotne dobijeme :)))))

                                                    Ten prvý zpredu je náš 

                                              No a týmto sa náš pobyt na ladovci skončil

Večer sa vyráža s Rasťom a Marošom do Orca na aspoň jeden deň drtiť špáry, kde sa zadarilo vyliezť Fessura di panneton 6c+ na RP, OS tesne unikol, a parádnu previsnutú širočinu kde boli dohromady dve žaby Non so chi mi tenga za 7a+, (E5, 6b), video nájdete tu) tiež na RP. Sem sa musíme jednoznačne vrátiť, je to tam úplný špárový raj.

                                          Na špáry v Orcu sa treba vždy patrične pripraviť  

                                           Pokus o OS Pannetonu nevyšiel :((((((((((

                                      Na rozlez mi v tom natieklo do nepričetnosti :))))))

                                   Hadi mi ani nechceli povedať aký matroš potrebujem

                                             Maroš sa v Pannetone ako ináč prešiel

                        No a náš najlepší skalp z Orca No so chi mi tenga 7a+, E5 6b(video tu)

No a to je hádam všetko, nič moc sa nezadarilo poliezť ale nabrali sme super nové skúsenosti z pobytu na ladovci ktoré  istotne stáli zato. Už sa teším na ďalší trip do oblasti Blancu a istotne to nebudú Ihly :)))))))