Galéria Ganku

Po 3h šlapania s Gabom, Zuzňou, Evkou a ťažkými báglami sme sa konečne dostali okolo 22.00 do sedla Váha. Dole suťou potme sa nám moc nechcelo, tak sme sa rozhodli zabivakovať. Ráno zostup po suti pod stenu a hor sa do najťažšieho čo v tejto stene zatiaľ je - Ďurana - Pochylý za 8. Popravde som nikde nenašiel, že by to okrem Vlada Plulíka dakto liezol voľne, tak som mal z toho celkom obavy a nakoniec aj vysvitlo že boli oprávnené. Už prvé dve dĺžka za 4+  a 3 po voľných blokoch nám mali napovedať čo to bude za cestu, ale pri nich som si ešte nahováral: "To budú isto len tieto dve také rozbité". Ďalšiu dĺžku za 4+ natiahla Evka, tá sa celkom už dala liezť. No a potom prišla štvrtá dĺžka za 7, podľa mňa skôr 8-. Ubiehajúca špára doprava z ktorej trčali lokre, voľné bloky a plno, plno zelene. A aby to nebolo také jednoduché, tak z niektorých miest ešte vytekali potôčiky. No úplný skvost, asi 5-krát som si chcel už sadnúť, ale vždy som si dáko uvedomil, že by mi to nič nepomohlo a tak som liezol vždy ďalej. Najkritickejšie to bolo, keď mi ostal jeden loker v ruke a skoro som vyletel do doliny... A záver  špáry je najnapínavejší, treba zabrať na vklinenom bloku veľkosti stola, pri ktorom by som odprisahal, že sa so mnou pohol a vyliezť cez previs na štand. Vďakabohu som to dáko dobojoval a celý rozklepaný od strachu som dobral Evku. Na štande to už zo mňa dáko opadlo, klasické nadávanie - ku...., pi..., ko...... :))))) zaprisahávanie, že ma sem už nikto v živote nedostane a lezieme ďalej.

                                                    Už začiatok dlžky za 7 bol veľmi divný

                                                  Detailný záber na krásnu Tatranskú zeleň

                                                                Tu už išlo do tuhého           

                                    Na konci špáry je ten blok ktorý raz s niekým vyletí do doliny....             

Ďalšia dĺžka tak za 6- bola celkom OK až nato že pod kľúčovou platničkou za 8-/8 nebol nikde žiadny štand. Dáke vklinece a frend to rýchlo vyriešili. Kľúčová dĺžka v tejto ceste je platňa rozťatá špárou na žaby sem tam na prsty. Parádnych 30m špárového lezenia, sem tam sa nájde aj skoba alebo drevený klin inak sa tam dosť zídu frendíky. Posledná dĺžka sa celkom dala až na posledné metre kde treba tiež držať riadne veľký dunivý blok, klasifikácia niečo okolo 6. No čo dodať, v tejto ceste sa podľa mňa isto raz dakto dochráme ak nie aj horšie. Vživote som sa asi tak pri lezení nevybál, horšie to už asi fakt byť nemôže :DDDDDDD. Tá ťažká dĺžka je fakt pekná ale kôli 30m sa ten humus podtým neoplatí liezť.

                            Utieranie lezečiek jednoznačne patrí k lezeniu vo vlhkej severnej stene

                                               Krásna kľúčová dlžka v ceste Ďurana - Pochylý   

                                                Treba tu trocha vedieť zarvať na žabe   

                                                             Zvrchu to bol super pohľad 

                                                              Neskutočne hladká platňa           

                                                                Evka bojuje v špárke

                                                          Nepríjemné vycvakávanie skoby

                                                     Vysmiata posledné metre pod štandom

                                                                    Posledná dĺžka za 6

                                                            Konečne slnkooooooo :)))))))))))

Gabo so Zuzou si zatiaľ vyliezli Centrálny pilier za 7 a v pohode ho aj zlanili. Medzitým prišiel Maroš s Katkou a Labuťom a vyliezli Kuchařovu cestu za 6+.

Večer sme bivakovali na lúke dole pri plese a druhý deň sme si s Evkou ešte vybehli aj mi Kuchařa, aby sme si hlavne trocha psychicky oddýchli :DDDDD. Potom ešte  hodinový výšlap späť do Váhy a nekonečný zostup dole na Popradské pleso.

                                    Miro Peťo a Martin Krasňanský pri pokuse v Centrálnom kúte.