Prvovýstup Debut 8-, Prostredná Javorová veža

Dačo vlastného som chcel spraviť už dlho, ale akosi som sa k tomu nemohol dokopať. Dva týždne zavretý v Helle v Novom Meste bol k takémuto činu riadny impulz. Dáko náhodne robota skončila skôr a piatok večer sme už v Tatrách. O 21.30 vyrážame s Evkou z Javoriny do bivaku pod Javoráky dolinou s asi najväčšou koncentráciou medvedov v Tatrách. Asi si vie každý ten nástup predstaviť - polovičný beh do vrchu, neustále vykrikovanie do noci, vyhrávanie mobilu len aby nás medvede začuli skôr, ako ich my stihneme prekvapiť. Celé sa to našťastie obišlo bez konfrontácie s týmto postrachom Tatier a úspešne o pol jednej ráno zaliezame do spacáčikov.

Plán bol samozrejme úplne iný - Deviata vlna za  8, na Veľkú Javorovú vežu od bratov Coubalovcov, avšak cesta bola kvalitne zatečená. Študujeme množstvo nákresov čo máme so sebou, ale nenachádzame žiadnu rozumnú cestu čo by stála v lete za opakovanie. Najkrajší kus skaly sa týči priamo nad našim bivakom a vedie tam len jedna cesta aj to zimná - Žíznivá pouť V/A1 od Jakeša, Mrozeka. Hneď mi padá do oka logická línia, ktorá však v závere vedie veľkým, dosť kompaktným previsom v hlave piliera. Lepšia príležitosť na prvovýstup už asi nebude a tak sa do toho púšťame. Prvá dlžka by bola vhodná skôr na zimu - nazval by som to neodistitelné trávy. Úspešne doliezam na prvý štand kde nachádzam riadne starú skobu. Takže prvá dĺžka sa už kedysi liezla, nevadí snáď vrch už bude nedotknutý. Druhá dĺžka ma o tom ubezpečuje - voľné kamene, sem tam blok, všade veľa machu. Toľko šutrov som do doliny asi ešte nepohádzal ako v tejto dlžke. Po asi hodine úspešne doliezam na druhý štand psychicky uplne odrovnaný. Ak to bude ďalej takéto tak hneď zlaňujeme. Našťastie ďalšia dlžka príjemne prekvapila. Asi  20 m prstová špára kde bolo už treba v závere riadne zadrtiť. (Pôvodne sme chcelí ísť viac zprava kútovou špárou z ktorej sa nakoniec vykľul brutálny hladký, neodistiteľný komín). Štvrtá dĺžka vôbec nebola jasná. Tenučká špárka v kútiku akurát na skoby ma vôbec nelákala. Na prvý pohľad bolo jasné že to bude masaker lebo mi tam nevošli prsty. Iná šanca ako sa pohnúť ďalej však nebola a tak som do toho s obavami naliezol. Našťastie začiatok sa dal pekne odistiť a v závere sa mi horko ťažko podarilo zatlcť z lezeckej pozície celkom dobrú skobu. Lenže nad kútikom problémy ani zďaleka nekončili. S vypetím všetkých síl zatlkam vo výlezovej platničke dve skoby a doliezam konečne do ľahšieho terénu. Cez záverečný previs sa ukazuje pekná špárka ktorá by sa dala vyliezť, ale nakoniec sa rozhodujeme pre ľahké oblezenie previsu zprava pretože už nám neostávalo veľa času do večera. Doliezame na vrchol stienky. Pokračovať na vrchol Prostrednej javorovej veže po trávnatých svahoch už nemá zmysel a  tak volíme čiastočné zliezanie a zlaňovanie po hrane.

A tak vznikla v javorákoch nová logická línia, ktorú však veľmi neodporúčam opakovať pretože tie prvé dve dĺžky sú fakt brutálne rozbité. Škoda toho bola by to inak super cesta. Ale budem rád ak sa dakto odvážny predsa len nájde aspoň sa upresní klasa.

Potrebný materiál do cesty - Sada camalotov C4 - od 0,3 po veľkosť 3

                                             Dva mikrofrendy C3  - zelený veľkosť #0, a červený veľkosť #1      

                                             Sada čokov

                                             6 skôb - tenké, rôzne dĺžky

P.S. Fotky su dáke naprd pretože sme nechali kartu do foťáku doma  :((((