Chamonix

Po našom malom “rozlození“ sme sa vidali do Chamonix trocha si užiť špárového lezenia na vyhriatej žule. Taká malá kompenzácia za ten Eiger. Totálne narvatou  lanovkou Japonskými turistami sme sa vyviezli na Plan de l'Aiguille a úprimne sme radi, že nemusíme isť až na Midi. Ešte dvojhodinový nástup pod Aiguille de Blatier a už si vychutnávame perfektnú chamnonickú žulu. Cesta Deux Goals 7a, 250m ponúka všetko od špár, sokolíkov, rajbasov až po stenové lezenie. Klúčová dlžka ma trocha vytrápila, ale OS prelez z ruky už nepúšťam.

Večer nás už pri bivaku čaká Maroš, s ktorým som sa dohodol ísť liezť cestu Peigne Perdu 7b ED+, 470m na Aiguille du Peigne. Evka uprednostnila pred týmto špárovým skvostom turistiku na Montevers a späť. Ráno na nástupe zápasíme asi so šiestimi Frantíkmi, ktorý musia byť zásadne všade prvý, aby stihli poslednú lanovku. Po prvých 5. rajbasových dĺžkach do 6b, ktoré stoja akurát tak za ho.... nalieza Maroš konečne do prvej špáry za 6b+. 50metrový sokolík je po predchádzajúcich rajbasoch príjemná zmena. Ďalšie 6c výlez špárou z previsu do kúta a ním 50m nahor zaraďujem medzi top dĺžky, aké som kedy liezol. Ešte jedna dlžka za 6b a sme pod prvou ťažobou za 7a/a+. Najskôr rajbas potom žabová špára a samozrejme ako vždy najťažší výlez v previsnutom kútiku s prstovkou. 2m pod štandom ma plytká špárka doslova vyplula. Maroš bez zaváhania túto dĺžku prelieza na flash a zhadzuje to na 6c+. Fúha pozerám že dakto tu je namakaný alebo to zakladanie frendov stojí tolko síl :))). Ďalšia dĺžka je až moc poctivé 6b+. Na štande už nakukávam kľúčovú dvojšpáru za 7b s dvoma nitmi. Idem do toho prvý, Maroš to dá skôr na flash ako ja, únava zo včerajšieho 7a sa už začala ozývať. Boj s previsnutou špárou na žaby vzdávam pri nite. Odtiaľ nasledoval na prvý pohľad neleziteľný boulder po dvoch totálne oblích špárach. Dákym zázrakom som to vymyslel, ledva skrokoval. Púšťa sa do toho Maroš, v špáre kde som bol ja totálne nasračky nevie, že liezol, v bouldri cvaká prví nit, skáče do chytu, už je pri druhom nite, a...... nie, chytá expres.  Do riti musím tam znova ja. Scenár sa opakoval, totálne vyflusaný z previsnutej žaby cvakám nit, ešte jeden dva kroky a už sa v ňom hompálam. Koniec, toto ja dnes nedám, ostáva to na Marošovi.Ten v druhom pokuse bez zaváhania statickými krokmi prelieza celý boulder a cvaká štand. Na vrchnom lane to vpohode preliezam, bez odsadu. Dôvod jednoduchý,  frendy boli zalžené v najlešpích žabách :DDDD. Na záver ešte Maroš naťahuje 7m širočinu za 6b+ a už len nekonečných 14 zlaňákov na nástup. Cestou do bivaku sme pomali kuli plány ako dobiť  Petit Dru.