Chamonix 2013

Parááááááda Chamoniiiiiix. Cítím akoby sme ani nikdy neodišli, Absolutne sa tu nič nezmenilo. Scenéria pri príchode sa opakuje ako pri prvej návšteve:  Argentiére nad ním Drú v pozadí Blatiere, Republique, Midi a celé to zakončuje Blanc. Vízia troch týždňov lezenia v tejto naj z naj oblastí začína.

Rýchle ešte dáke drobné nákupy v Cham a frčíme posledným vláčikom na Montevers. Na chate je už 8 členná partička zo Slovenska – Maroš, Katka, Rasťo, Miro, Miška, Ivan, Vlado a Peťo a tak natláčam Evke do už aj tak „ľahkého“ batôžka 3 litríky vína. Cestou na Envers hneď škrtám jeden z naších cieľov – Walkera na Jorassy - je totálne vysnežený. O 22.00 sa ukladame pod chatou do spacáčikov. Na chatu sme sa Evkou  domotali dosť neskoro a tak volíme len dačo lahšieho na oťukanie rovno nad chatou. Cesta Homologue exceptionne za 6c+ by mala byť akurát. Avšak dlžku za 6c+  v tejto ceste sme nedokázali nikde objaviť – max 6b. Za zmienku stojí krásny záverečný  55m kútik v sprievodcovi  5c v reále tak 6a+, ktorý si Evka dostatocne vychutnala, ked jej dosli  10 m pred koncom istenia :D Večer varíme, jeme, popíjame vínko, každý rozpráva zážitky zo dňa, plány na ďalší deň.... Treba zažiť, proste atmosféra ako má byť.

Druhý deň volíme troška nečakane kvoli neskorému budíčku a zabudnutým mačkám na chate cestu Retour a la montagne podľa starého sprievodcu 7b+, ED+,podľa nového až 7c, ABO-. Takú obtiažnosť som tu ešte neliezol a tak troška s obavami naliezam do prvej dlžky za 7b. Totálne na hranici púšťaju oblé špárky na OS. Záverečný klúčový odlezík našťastie dopadol dobre inak by som si riadne zalietal. Povzbudený ľahko prebieham ďalšiu dlžku za 7a+ na OS. Nasleduje klúčová tretia dlžka. Previsnutá špárka vypadá odstrašujúco. Žaby držia len miestami, pri 4 nite bez väčšieho boja sadám čo som si potom riadne vyčítal. Stačilo sa troška nasrať a šlo by to aj na OS. Dávam rýchlo druhý pokus a totálne domotaný sadám v špárke ešte nižšie ako na prvý pokus. Rýchle na štand, stiahnuť a previazať lano a valím rýchle znova. Tento krát idem úplne presne a zastavujem až na štande. Evka krútiac hlavou dolieza s veľa odsadmi za mnou. Nasledujú už len 3 ľahké dlžky do 6b+ na vrchol ktoré si po predchádzajúcom lezení riadne užívame. Na chate večer znova super atmosféra, sledujeme čelovky zostupujúce z Dru a rozprávam zážitky z cesty Alain-Leininger z minulého roka.

Ráno sa opať nikam neponáhľame. Cesta Une Gueule Du Diable 6c+ v Malých Yosemitoch je hneď za rohom a dokopy je tam len 100m vážnejšieho lezenia. Prvú dlžku za 5c v bielej skale naťahuje Evka. Bez zaváhania to prebieha na štand pod neuveriteľnú 100m šparu pretínajúcu platňu. Krásna lezenica – Frendy ako nity, žaby držia ale miestami treba troška viacej zabrať. Pod štandom ešte podržať nepríjemné dvere  a mám prvú polovicu, podľa mňa ťažšiu, za sebou. Druhá dlžka je už sokolík prechádzajúci do špáry, kde sa len treba nadýchnúť a rýchlo prebehnúť prvých 7m, inak sa táto dlžka môže zmeniť na boj. Evka ťahá za sebou lano pre Rasťa s Mirom, ktorý si v tom len krochkajú. S Evkou ešte doliezame dve dlžky, po napojenie do ,Guy-Anne a zlaňujeme dole.

Ruky už nedržia ako prvý deň a tak volíme Rest day. V kútiku duše sa rodí plán nabehnúť do Americkej Diretky na Fou ale všetko záleží od podmienok v kuloáre a spolulezca. A tak sa ideme s Evkou prejsť po ľadovci pod Fou. Kuloár vyzerá nepríjemne ale snehu tam vypadá dosť. Oči mi začínajú žiariť ale nakoniec z 10 ludí nedokážem nikoho ukecať na takýto podnik. Ničto dáme teda dačo ťažšieho s Evkou. Cesta C´est vaisance 7b, ED+ je tiež plnohodnotný cieľ. Dlžky 7a+, 7a, 7b, 7a+, 6a 6a+ s dokopy 5 postupovými nitmi v celej ceste riadne preveria špárové schopnosti každého odvážlivca.  Rišo Nyeki s Ondrom Benešom zdvihli rok dozadu obtiažnosť  klúčovej dĺžky  po dvoch hodinách skúšania na 7b+/7c , tak som celkom nabudený zistiť či je to ozaj také náročne.

Ráno konečne skorý ranný nástup tak ako má byť. Prvé dve dlžky sú riadny masaker. Najma  v druhom 7a je treba vo vytrvalostnej špáre riadne predýchavať bandasky . Kľúčová dlžka je kapitola sama o sebe. Na polici sme si pod 7 metrovím bouldríkom pobudli tiež dobré 2 hodiny. Sokolíková špárka v kolmej stene, kde mi vošli akurát tak nechty nie a nie pustiť. Nakoniec zúfalý tam posielam aj Evku či som náhodou neni len ja taký mantavý. Tá sa v tom pohybuje podobne ako ja a zisťujeme že sa to inak ani nedá liezť. A tak do toho nabieham  a neveriac  vlastným očiam doskakujem v kŕči do oblého madla. KONEČNE!!!!!!. Doliezam na poličku kde som nechal matroš a naliezam do zvyšných 40m tejto dĺžky. Keby som to skúsil liezť predtým asi by sme rovno zlanili. Nenormálna otvorená špára  kde ledva držali len čoky. Riadny brutál, ktorý mi ubral tak pol roka života ale nakoniec sa to odišlo bez pádov a dlhých zipsov. Posledné 7a+ je skôr také Tatranské až na záverečný Headwall preťatý žabovou špárou. Sem-tam tráva, kríčky, lokre, bloky.... No všetko ako v Tatrách :))). OS prelez tejto dlžky bol po predchádzajúcom boji bombonik na záver. Zvyšok cesty len rýchlo prebiehame hore a zlaňujeme.

 Týmto prelezom sme sa rozhodli kapitolu Ihly na tento rok uzavreť. Ráno balíme veci a ide sa na parkovisko kde začínajú malé hody. 2kg mäsa , grilík, bagetky, vínko, pivo – no všetko ako má byť po náročnom týždni. Vlado s Peťom odchádzjú domov ale hneď ten deň sa ku nám pridáva Gabo so Zuzňou tak je znova o čosi veselšie. Na jazerách v Sallanches sme pomali zvažovali kam pôjdeme druhý týždeň. Najväčšie lákadlo boli jednoznačne Brouillardy